Náhled - Návrh ošetrovateľskej mapy starostlivosti u pacientov s klinickou diagnózou varixy dolných končatín

Mapy starostlivosti (Care maps) vznikli v New England Medical Center nemocnici v Bostone v roku 1989 ako odpoveď na potreby lekárov a riaditeľov nemocnice sprehľadniť starostlivosť a ekonomické možnosti nemocnice. Ich úmyslom bolo sprehľadniť zdravotnícku dokumentáciu a koordinovať prácu disciplín zapojených do liečby pacienta, vytvoriť hranicu ekonomických možností nemocnice a dokumentovať ošetrovateľskú starostlivosť so zreteľom na novú rolu sestry. Od roku 1995 sa mapy starostlivosti rozšírili do väčšiny nemocníc v USA a Kanade a stali sa integrovanou súčasťou „riadenej starostlivosti“ - managed care (Vörösová, Boledovičová, 2004). Známe sú aj pod pojmami ako kritické cesty (Critical Pathways), klinické cesty (Clinical Pathways), alebo mapy procesov. Vörösová a Boledovičová opisujú mapy starostlivosti ako multidisciplinárne nástroje pre riadenie starostlivosti o pacientov. Zaoberajú sa kvalitnou starostlivosťou a optimálnymi výstupmi (výsledkami) tejto starostlivosti. Mapa starostlivosti je tabuľka vytvorená pre špecifickú diagnózu alebo procedúru. Na každý deň očakávanej hospitalizácie je rozpracovaný plán, ktorý navrhuje akcie v dimenziách lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Slúži ako pomôcka pri poskytovaní starostlivosti počas dvadsiatich štyroch hodín, každý deň očakávanej dĺžky hospitalizácie (Vörösová, Boledovičová, 2004).
Mapy starostlivosti sa v mnohých krajinách stali dôležitým nástrojom zvyšovania kvality všetkých členov multidisciplinárneho tímu. Predstavujú klinické pracovné plány pre manažment výstupu lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Odrážajú spôsob, ako lekári, sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoju prácu. Definujú kľúčové kroky v procese liečby a ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta, ktorých výsledkom je dosiahnutie maximálnej kvality za minimálne náklady (Slezáková, 2005).
Podľa Mesárošovej a Hazuchovej predstavujú mapy starostlivosti racionálny a elegantný prístup k problému rapídne a nekontrolovateľne narastajúcich nákladov. Používajú sa v prípadoch, keď je diagnóza jasná, proces poskytovanej starostlivosti je rutinný, problém však predstavuje variabilita poskytovanej starostlivosti. Pomocou mapy znázorníme a rozdelíme do menších celkov navrhnutú metódu starostlivosti a ošetrovania pri konkrétnej diagnóze podľa špecifických kategórií (medikácia, procedúry, diéta, pohybový režim, diagnostika, výučba, plánované prepustenie). Takto môžeme vyčísliť, kde nám rastú náklady a zistiť, kde pri ošetrovaní nastala zmena, alebo odchýlka od bežného zaužívaného plánovaného výkonu a starostlivosti o pacienta počas hospitalizácie. Okrem toho je možné znížiť mnoho komplikácií, znižovať riziko chýb, zlepšovať výučbu pacientov a ich celkovú spokojnosť. Rozdelenie starostlivosti do menších celkov podľa špecifických kategórií predstavuje podklad, ktorý bude vodidlom pre starostlivosť o pacienta. Plán je vypracovaný pre určitú špecifickú skupinu pacientov na každý deň plánovanej hospitalizácie (Mesárošová, Hazuchová, 2006).

V oblasti poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti a jej riadenia nastávajú v celosvetovom merítku významné zmeny. Rozvoj riadenej starostlivosti patrí v moderných podmienkach ošetrovateľstva 21. storočia k proaktívnym rolám sestier. Predpokladá úzke prepojenie ošetrovateľskej teórie a praxe s rozvojom moderných manažérskych metód a nástrojov (Mesárošová, Morovicsová, 2006). Ošetrovateľská starostlivosť v našich zdravotníckych zariadeniach je ovplyvňovaná tromi základnými faktormi:

• ekonomikou
• kvalitou
• ľudskými zdrojmi.

Tieto faktory predstavujú oporné body systému. Ak je jeden z nich ohrozený, výsledkom môže byť zníženie alebo ohrozenie kvality poskytovanej starostlivosti. Pričom kvalita nepredstavuje len súbor metód, techník a pracovných postupov, ale je aj určitou filozofiou, ktorá je úzko spojená s organizačnou kultúrou. Mapy starostlivosti sú ideálne v tom, že umožňujú sestrám sústrediť sa na potreby každého pacienta a na ošetrovateľské intervencie pre dosiahnutie cieľa, ktorým je spokojnosť pacienta. Proces ošetrovateľskej starostlivosti je navrhnutý v časovom rámci, ktorý zodpovedá dĺžke hospitalizácie a klinickému priebehu choroby s danou diagnózou. Mapy pomáhajú zdravotníckemu zariadeniu ušetriť zdroje, zvýšiť efektivitu práce a zlepšiť výsledok starostlivosti. Ich výhodou je, že:

• podporujú spoluprácu a koordinujú ošetrovateľský tím, minimalizujú fragmentáciu starostlivosti
• zabezpečujú maximálnu efektívnosť tímu, každý člen pozná presne očakávaný proces, harmonogram a cieľ, ktorý treba pri liečbe a ošetrovaní pacienta dosiahnuť
• zabraňujú duplicite a zbytočnému vynakladaniu zdrojov – variabilita liečebnej a ošetrovateľskej starostlivosti je znížená
• zvyšujú pocit osobnej zodpovednosti za poskytovanú starostlivosť a intervencie
• zlučujú zdravotnícku dokumentáciu a edukáciu pacienta/rodiny, sestrám nahrádzajú zoznam problémov, denné zápisy o priebehu starostlivosti a záznam o edukácii
• zabezpečujú štandardný postup liečby a ošetrovania a okamžitú nápravu v prípade odchýlky od očakávaného priebehu. Znižujú výskyt a závažnosť komplikácií a počet dní hospitalizácie
• poskytujú ideálny nástroj k neustálemu zvyšovaniu kvality v súlade s novými poznatkami a potrebami pacienta.

Mapy starostlivosti sú racionálnym prostriedkom na riešenie problému narastajúcich nákladov na starostlivosť. Pre zdravotnícke zariadenie, ktoré ich používa, sa stávajú štandardom starostlivosti pre špecifické medicínske a ošetrovateľské diagnózy na každý deň od prijatia až po prepustenie pacienta (Slezáková, 2005).

Mapy starostlivosti vznikli ako prirodzený následok rozvoja ošetrovateľskej profesie a dramatických zmien v organizácii zdravotníctva. Pomáhajú sestrám vykonávať svoju prácu rýchlejšie, lacnejšie, kvalitnejšie, efektívnejšie a účelnejšie. Ideálny formát máp starostlivosti umožňuje sestrám (a iným členom multidisciplinárneho tímu) zamerať sa na ciele a potreby, ktoré sú plánované pre jednotlivých pacientov a umožňuje načasovanie ošetrovateľských intervencií za účelom dosiahnutia špecifických cieľov. Ošetrovateľské mapy slúžia ako pomôcka pri poskytovaní starostlivosti počas celých dvadsať štyri hodín každého dňa očakávanej dĺžky hospitalizácie, preto v nej musia byť zahrnuté potrebné intervencie všetkých disciplín. Zo začiatku je vhodné, aby si pracovisko vypracovalo mapy starostlivosti pre niekoľko pacientov s vysokými nákladmi a vysokou frekvenciou (Mesárošová, Morovicsová, 2006). Mapy starostlivosti sú založené na vedeckých poznatkoch, osobných vedomostiach a skúsenostiach, preferenciách, etike, kultúre, ekonomických možnostiach, tradíciách a výskume. Berú ohľad na vzťahy s inými oddeleniami, ktoré sa zúčastňujú na liečebnom procese. V podstate sú to klinické pracovné plány pre manažment výsledkov. Dajú sa úspešne aplikovať napríklad pri nekomplikovanom infarkte myokardu, chronickej tonzilitíde, cievnej mozgovej príhode, chemoterapii a podobne. Keď sa vyberie špecifická populácia pacientov (diagnóza, chirurgický zákrok), mali by sa stretnúť kľúčoví pracovníci z oddelenia, ktorí sa zúčastnia medicínsko-ošetrovateľskej starostlivosti. Tím vytvorí návrh mapy starostlivosti z aspektu kvality ošetrovateľskej a lekárskej starostlivosti so zreteľom na ekonomické možnosti. Aby nedošlo k zníženiu variácií v medicínsko-ošetrovateľskej starostlivosti, zdravotnícky personál sa musí neustále pýtať: Ktoré intervencie a výsledky sa mali uskutočniť v službe?

• Čo sa deje s pacientom?
• Prečo sa zhoršil stav pacienta?
• Ako treba na to reagovať?
• Aká je cesta k náprave, kde začať?

Od mapy starostlivosti sa očakáva zvýšená kvalita lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti, elegantnejšia a efektívnejšia starostlivosť, kvalita a rozsah starostlivosti, ktorú si zariadenie môže dovoliť (Vörösová, Boledovičová, 2004). Ich význam pre sestru spočíva v tom, že:

• pomáhajú sestrám robiť si prácu rýchlejšie, lacnejšie, šikovnejšie, kvalitnejšie, účelnejšie a efektívnejšie
• umožňujú prehľadne zmapovať potrebné náklady na každý deň liečby
• umožňujú zamerať sa na ciele a potreby danej skupiny pacientov a naplánovať všetky intervencie tak, aby sa špecifické ciele dosiahli vo vymedzených časových intervaloch
• nahrádzajú vypracovávanie individuálneho plánu ošetrovateľskej starostlivosti alebo zdĺhavé denné zápisy o sledovaní pacienta.

Počas hospitalizácie na základe individuálneho prístupu je možné posúdiť odchýlku od plánu starostlivosti, ktorého výsledkom je dosiahnutie kvality. S odchýlkami treba rátať, pretože pacienti sú individuálni a ich reakcie na liečbu sa prirodzene líšia (Mesárošová, Hazuchová, 2006).